Je zaujímavé pozorovať, koľko ľudí sa denne pridáva ku konšpiračným teóriam. Napríklad až 42% Američanov verí, že teroristický útok na Svetové obchodné centrum v roku 2001 bolo vykonštruované divadlo a v budovách boli uložené bomby na pokyn vlády. Tisícky ľudí z celého sa stretávajú na pravidelných flat-earth konferenciách. Ako vôbec konšpiračné teórie vznikajú a prečo im ľudia tak ľahko veria?
Nezáživné a neúplné vysvetlenia podcenujú nové teórie
Konšpiračné teórie vznikajú vtedy, keď ľuďom chýbajú vysvetlenia na javy alebo udalosti. Taktiež keď sú konkrétne ponúknuté vysvetlenia príliš nudné a nezaujímavé, a to najmä pri udalostiach, ktoré v ľuďom vzbudzujú silné emócie. Je prirodzené, že ľudia hľadajú ‘pravdu’ a potrebujú kompletný príbeh, preto si chýbajúce časti dopĺňajú sami. Ľudia netolerujú neistotu, a tak sa často obracajú na vlastnú intuíciu. Preto aj samotná definícia konšpiračnej teórie je nejednotná a závisí od toho, koho sa pýtate.
Záleží na vašom prostredí
Ľudia sú viac náchylní veriť konšpiračným teóriám, pokiaľ sa ich to nejakým spôsobom týka. Psychológ Mike Wood z Univerzity vo Winchesteri uvádza príklad: “Pokiaľ ste podporovateľom Trumpa a narazíte na konšpiračnú teóriu o tom, ako sú všetci jeho odporcovia zlí a spoločne obetuvávajú deti v satanických rituáloch, ste ochotnejší uveriť tejto teórii, lebo to zapadá do vášho naratívu.” Teória vám ponúkne chýbajúce časti a vysvetlenia, prečo vlastne nemáte radi Trumpových rivalov, nebude ale zaujímať ľudí, čo Trumpa nepodporujú.
Taktiež ste náchylnejší uveriť niektorým teóriam, pokiaľ ste si prešli stresovou, vypätou situáciou. Psychologický stres môže nútiť ľudí hľadať odpovede na lepšie pochopenie ich stavu, preto sa v takýchto chvíľach môžu niektoré teórie zdať logické. Konšpiračné teórie ponúkajú istý stav kontroly nad nevysvetlenými udalosťami, preto im skôr uveria ľudia v ťažkej ekonomickej alebo sociálnej situácii, ktorým pocit kontroly v ich živote aktuálne chýba. Tiež sa pridávajú ľudia, ktorí majú silnú potrebu niekam patriť a zapadnúť, vzhľadom na to, že teórie formujú skupiny s rovnakým záujmom a názormi.
Dvojsečná zbraň sociálnych médií
S nástupom sociálnych médií sa začali konšpiračné teórie šíriť jednoduchšie a rýchlejšie. Internet vytvoril priestor na voľné vyjadrenie názoru cez fóra, sociálne média ako aj alternatívne internetové portály. Facebookova stránka Flat Earth má dnes takmer štvrť milióna fanúšikov. Je takmer nemožné vyhnúť sa konšpiračným teóriam či fake news – aj keď si mnoho ľudí myslí, že je voči konšpiračným teóriam odolný.
Na druhej strane internet slúži aj ako kontrolný nástroj informácií. Keď ste si pred 70 rokmi prečítali článok v novinách, nemali ste tak veľa spôsobov na overenie alebo získanie iných pohľadov na vec. Dnes je jednoduchšie vyhľadať a skontrolovať pravdivosť všetkého čo vidíme a počujeme. Dôležité je neuspokojiť sa s informáciami len preto, lebo nám vyhovujú alebo znejú správne.
Základom je správne kritické myslenie
Konšpiračné teórie však nemusia byť len absurdné príbehy o jašteričích ľuďoch vo vláde. Niektoré teórie môžu byť dobre zasadené do reality a znieť logicky, preto je ich ťažké identifikovať ako konšpiračné a vymyslené. Existuje však niekoľko pôvodne konšpiračných teórií, ktoré sa nakoniec ukázali byť pravdivé. Kritické myslenie preto predstavuje nástroj na prehodnotenie informácií, ku ktorým sa dostanete. Je to neustále hľadanie správnych odpovedí podložených dôkazmi a zároveň schopnosť opraviť svoj názor, keď narazíte na protichodné fakty – schopnosť, ktorej sa konšpirační teoretici vyhýbajú.
A pokiaľ sa dostanete do diskusie o konšpiračných teóriach, nezabudnite na backfire efekt.
Zdroje: MnCriticalThinking, The Verge, BBC, The Oxford Review
