Efekt spätného účinku alebo inak ‘backfire effect’ je psychologický jav, ktorý je v poslednej dobe často diskutovaný najmä kvôli stále frekventovanejšiemu rozširovaniu nepravdivých informácií v médiách a na sociálnych sieťach. Tie nám ponúkajú takmer neobmedzený priestor na šírenie vlastných názorov a presvedčení, vďaka čomu sa ale nevyhnete polarizovaným debatám a konfliktným diskusiám. Prečo sa zdá byť nemožné presvedčiť druhú stranu aj keď sa mýli?
Môj názor je ten správny
Backfire effect funguje na jednoduchom princípe – ľudia majú tendenciu odmietať dôkazy, ktoré spochybňujú ich vlastné presvedčenia a názory. Následne tieto dôkazy nekriticky odmietajú, čím sa v nich len silnejšie utvrdzuje ich pôvodná teória a veria jej viac. V podstate to znamená, že čím viac dôkazov niekomu podložíte, tým ho máte menšiu šancu presvedčiť. Ak sú vaše názory kontradikované, možno vám vaše kritické myslenie hovorí, že sa nad tým racionálne zamyslíte a zvážite obe strany. Realitou je však to, že väčšinou iba začnete rozmýšlať hlbšie nad tým, ako správne argumentovať za vaše stanovisko, čím sa sami hlbšie presviedčate o vašom názore.
Tento efekt je asi najjednoduchšie pozorovateľný na sociálnych sieťach, kde veľmi rýchlo vieme nájsť zanietenú výmenu názorov v komentároch pod príspevkami. Facebook pre každého generuje špecifický obsah na základe toho, čo sa komu páči, s akými príspevkami zvykne interagovať a o čo najčastejšie javí záujem. Sociálne siete vám pomáhajú uzavrieť sa do kruhu vami zvolenou komunitou a názormi, preto ak ľudia narazia na niekoho s opačným názorom, majú potrebu to automaticky uviesť na “správnu” mieru. To je posilnené určitou internetovou anonymitou a nepriamou komunikáciou, ktorá dodáva odvahu otvárať verejné diskusie.
Mýty nebezpečne utužujú presvedčenie
Príkladov tohto efektu by sme našli nespočet. Každý sa už raz omylom začítal do vyhrotenej diskusie o politike, globálnom otepľovaní, rôznych konšpiračných teóriách či napríklad o očkovaní. Práve polarizovanej téme očkovania sa venovala Edinburská univerzita, ktorá testovala efektivitu stratégií pre napravenie dezinformovaných presvedčení ľudí. 250 ľudí bolo rozdelených do 4 skupín pre 4 stratégie. Okrem jednej kontrolnej skupiny boli zvyšné 3 vystavované odlišných stratégiam – brožúrka mýty vs. fakty, porovnávanie vedľajších účinkov očkovania s možnými následkami osýpiek a stratégia vyvolania strachu obrázkami nakazených detí. Výsledky výskumu ukázali, že ani po opakovaných testovaniach žiadna zo stratégií nebola efektívna. Dokonca skupina vystavená mýtom a faktom bola po opakovanom testovaní po jednom týždni ešte silnejšie presvedčená o svojej anti-vakcinačnej agende. Fakty, ktorým skupina neverila, boli rýchlo zabudnuté, no na druhej strane prezentované mýty merateľne utužili ich názory.
Možno to tak jednoznačne nefunguje
Aj samotná téma backfire efektu delí odborníkov. Tí sa nezhodujú v tom, či tento efekt naozaj existuje. Britská nezávislá organizácia na overovanie faktov Full Fact pri skúmaní tohto fenoménu prišla na zaujímavé zistenia. V štúdiách, kde je backfire efekt údajne potvrdený, témy výskumov zvyknú byť príliš sporné a ponúkané fakty priveľmi nejednoznačné. Zároveň štúdie, kde jav potrvdený nebol, zvykli byť oveľa rozsiahlejšie než tie, v ktorých backfire efekt zistený bol. Taktiež organizácia upozorňuje, že väčšina výskumov tohto fenoménu pochádza zo Spojených štátov a na jeho jednoznačné potvrdenie je nutný väčší research.
Ani jeden z táborov tak nemá jednoznačnú odpoveď na existenciu tohto javu. Nedá sa predpokladať, pri ktorých témach a myšlienkach backfire efekt začne pôsobiť. Dôležitú úlohu tiež hrajú emócie. Kvôli nevyspytateľnosti je tak odporúčané individuálne kritické myslenie.
Ako tomu odolám (a pomôžem ostatným)
V prvom rade je dôležité všeobecné povedomie o tomto jave. Pokiaľ si ľudia uvedomia, že ich názory pri určitých témach môžu byť silno ovplyvnené ich vlastnou defenzívnou argumentáciou, dokážu nové informácie spracovať s nadhľadom. Dôležitý je aj spôsob prezentácie nových faktov. Agresívne a konfliktné presviedčanie iba posilňuje negatívny efekt. Namiesto vyťahovania faktov je často efektívnejšie druhú osobu presvedčiť o ich nesprávnych myšlienkových a logických postupoch. Správnymi otázkami viete naviesť ľudí na chyby v ich vlastnej argumentácii. Zároveň jednoduchšie a pomalšie vysvetlenia ponúkajú druhej strane čas na sebareflexiu a analýzu faktov.
Zdroje: NiemanLab, Effectiviology, WhatIs, RationalWiki, InVivo, iDnes, ScienceABC, The Irish Times, Oxford Education Blog, You Are Not So Smart, New Atlas