Nezaradené

Som podvodník a raz sa na to príde – čo robiť, ak neveríme vlastnému úspechu

Akadémia kritického myslenia > Blog o kritickom myslení > Nezaradené > Som podvodník a raz sa na to príde – čo robiť, ak neveríme vlastnému úspechu

Som podvodník a raz sa na to príde – čo robiť, ak neveríme vlastnému úspechu

Od úspešných CEOs až po vysokoškolákov, každý sa niekedy cíti, že by svoju prácu mal robiť o niečo lepšie. Alebo že si svoj úspech v skutočnosti nezaslúži a na svoje miesto sa dostal úplnou náhodou. Aj keď je to normálne, tak je to zároveň iracionálne a problematické, ak to dlhodobo negatívne ovplyvňuje vnímanie vlastnej hodnoty.  

Syndróm podvodníka, pod známejším názvom ‘Impostor syndrome’, je vnútorný pocit neschopnosti a subjektívne zníženej kompetentnosti v porovnaní s ostatnými. Syndrómom je zasiahnutých aspoň raz počas života aspoň 70% ľudí. Medzi najčastejšie prejavy tohto syndrómu sú pochybnosti o sebe samom, nerealistické hodnotenie vlastných schopností a práce, prisudzovanie osobného úspechu externým faktorom, ponižovanie výkonu, sabotovanie, prílišné znižovanie alebo navyšovanie cieľov, sklamanie alebo strach, že nenapĺňame očakávania iných. Možno sami poznáte pocit, kedy sa celý deň venujete práci a keď niečo nestihnete, vyčítate si vašu neschopnosť. Alebo úspech vášho projektu prisúdite náhode, prípadne práci iných ľudí a na svoj podiel roboty zabudnete.

Ako syndróm vzniká

Syndróm bol prvý krát identifikovaný v roku 1978 dvoma americkými psychologičkami Pauline R. Clance a Suzanne A. Imes. Výskum sa zaoberal vysoko úspešnými ženami, neskôr sa však zistilo, že výsledky sú rovnako aplikovateľné aj na mužov. Podľa súčasných psychológov je tak definícia syndrómu platná pre každého, kto nie je schopný vnútorne spracovať svoj vlastný úspech.

Presné dôvody vzniku týchto pocitov však nie sú známe. Pravdepodobne vznikajú už v detstve u detí, ktorých rodiny si silno zakladali na úspechoch a dobrých výsledkoch, alebo pri neustálom porovnávaní detí s ich súrodencami. Ďalším možným dôvodom môžu byť nekonzistentné reakcie učiteľov a rodičov na úsilie detí. Suzanne A. Imes zdroj syndrómu komentuje takto: „V našej spoločnosti existuje obrovský tlak na dosahovanie úspechov. Medzi schválením, láskou a vlastnou hodnotou môže vznikať zmätok. Sebavedomie sa stáva závislé od výsledkov.“

Syndróm sa najčastejšie vyskytuje o perfekcionistov, ale tieto pocity vedia spustiť rozličné životné zmeny. Nástup do novej práce, školy alebo nová životná fáza môže vyvolávať pocity, že tam nepatríte a úlohu nezvládate. Častým vyvolávacím faktorom sú aj úzkosti a sociálne fóbie.

Psychologička V. Young v roku 2011 prišla s rozdelením piatich rôznych typov ľudí s týmto syndrómom:

  • Prvým z nich je perfekcionista – tí na seba dávajú veľmi vysoké nároky a nikdy nie sú so sebou spokojní. Namiesto svojich silných stránok sa sústreďujú na svoje chyby a aj ten najmenší omyl ich vyvedie z rovnováhy a začnú pochybovať o svojich schopnostiach.
  • Druhým typom je expert – predtým, než sa do niečoho pustia, experti potrebujú mať všetky informácie. Neustále sa vzdelávajú a zdokonaľujú, pretože nikdy nie sú so sebou spokojní a podceňujú svoje schopnosti.
  • Prirodzení géniovia si dávajú príliš vysoké ciele a v momente, kedy je obtiažne ich dosiahnuť sú presvedčení, že nie sú dosť dobrí. Sú zvyknutí dosahovať výsledky ľahko, a keď je preto potrebné niečo viac urobiť, začnú pochybovať o svojich kvalitách.
  • Sólisti sa spoliehajú len na seba a v prípade, že potrebujú pomoc, sú sklamaní z vlastného výkonu. Ich vlastná hodnota vychádza z produktivity a spoliehajú sa len sami na seba.
  • Poslednou kategóriou sú supermani a superženy, ktorí tvrdo pracujú a svoj úspech merajú na základe rôznych aspektov ich života. Ak zlyhávajú v jednom, zlyhali úplne.

Vyzvite syndróm na súboj 

Pocity z tohto syndrómu môže každý vnímať úplne inak. U niekoho to prebúdza motiváciu zlepšovať sa a dosahovať lepšie výsledky, u iných zas ochromujúce úzkosti. Pozitívnou správou je, že sa s týmito pocitmi dá pracovať, postupne ich odstraňovať a syndróm je taktiež možné jednoduchou zmenou myslenie premeniť na výhodu. Najťažšiu prekážku prekonáte v momente, keď tento syndróm u seba identifikujete. Pocity osobnej nedostatočnosti môžu byť dobre skryté, a tak nie je ľahkou úlohou si uvedomiť, že v skutočnosti sú iracionálne a vôbec nie sú založené na takej pravde, ako sme si pôvodne mysleli. Naše myslenie často dáva pridáva príliš veľkú dôležitosť vlastným pocitom. Záverom, ktoré si sami vyvodzujeme, dokážeme uveriť omnoho jednoduchšie, ako informáciám prijímaným zvonku.

Rovnako, ako kriticky rozmýšľame o veciach, ktoré k nám prichádzajú, je potrebné kritickému mysleniu podrobovať aj myšlienky, ktoré vychádzajú z nás. Vnútorne skúmať motívy, pochody a zdroje vlastných myšlienok s cieľom neustáleho odstraňovania prekážok z myslenia a nachádzania reálneho obrazu nás samých. Podvodnícky syndróm zakrýva rozdiely medzi osobným a skutočným vnímaním vlastných úspechov, preto nezaujaté kritické zhodnotenie vlastných silných a slabých stránok je potrebné pre odvedenie dobrej práce a uvedomenie si vlastnej hodnoty. Pocity plynúce z tohto syndrómu nemusia byť stále negatívne, ak sa ich naučíte prerámovať a využívať ich vo váš prospech. Svoje doterajšie pocity strachu a zdanlivej nedostatočnosti premeňte na možnosť vnútornej výzvy a príležitosť pre osobný rast.

Dobrá správa na záver

Pokiaľ s tým často zápasíte, možno vás mierne ukľudní fakt, že pravdepodobne sa aj ostatní ľudia naokolo vás s týmto fenoménom  v istej miere vyrovnávajú. Podstatnejšie je ale naučiť sa oceňovať svoje úspechy a vedieť sa za nich aj primerane odmeniť. Začnite tým, že si na papier vaše silné stránky a pár vecí, na ktorých by ste ešte vedeli popracovať. Donúti vás to sa kriticky zamyslieť nad vašimi kvalitami a nájsť skutočný priestor na zlepšenie, namiesto odmietania celého úspechu. Taktiež sa môžete zveriť so svojimi pocitmi ostatným, a pravdepodobne rýchlo prídete na to, že je vaše vnímanie samých seba pokrivené.

V. Young taktiež uvádza, že je celkom normálne cítiť neistotu a pochybnosti pri tom, čo robíme. Kľúčovým rozdielom je ale nenechať tieto pochybnosti ovplyvňovať naše konanie a rozhodovanie: „Ľudia, ktorý syndrómom podvodníka netrpia nie sú ani inteligentnejší, skúsenejší ani kompetentnejší. To je dobrá správa, pretože to znamená, že sa stačí naučiť myslieť rovnako.“

Zdroje: Pôvodný výskumTime, American Psychological Association, Forbes, Verywell Mind