Nezaradené

Ako kritickým myslením bojovať proti dezinformáciám a fake news

Akadémia kritického myslenia > Blog o kritickom myslení > Nezaradené > Ako kritickým myslením bojovať proti dezinformáciám a fake news

Ako kritickým myslením bojovať proti dezinformáciám a fake news

Ruská invázia na Ukrajinu je okrem reálnych bojov na pôde sprevádzaná aj bojom online, a to vo forme zdieľania množstva propagandy a dezinformácií, ktoré sa potichu zamiešali medzi reálne správy. Ak boli fake news a dezinformácie problémom už predtým, v aktuálnej situácii je ešte o to dôležitejšie vedieť rozoznávať pravdivosť jednotlivých informácií, ktoré k nám denne prúdia z množstva zdrojov. Články, príspevky, statusy, tik-toky a stories, všetko s takým množstvom informácií, ktoré nám pomôže roztriediť len vycibrené kritické myslenie a pár dobrých nástrojov, o ktorých sa dočítate v článku. 

Ako dezinformácie fungujú?

Aj keď sa pomaly posúvame k stále väčšej kontrole a obmedzovaniu šírenia dezinformácii, stále existuje mnoho online stránok, fór a kanálov, na ktorých sa podobné informácie neustále šíria. Je potrebné vyhýbať sa dezinformačným webstránkam a nechodiť na ne len tak zo zvedavosti. Podporujete tým ich dosah a pomáhate zarábať peniaze zo zobrazovania reklám. Fake news nemusia byť dlhé internetové články, môžu byť taktiež vo forme smiešnych obrázkov, krátkych príspevkov, stories či videí. Preto by ste mali stopercentne brať za pravdivé len informácie z overených zdrojov. 

Sociálne média a ich algoritmy väčšinou rozoznávajú len metriky jednotlivých príspevkov, na základe ktorých ich posúvajú ďalej. Čím väčší engagement od užívateľov, tým viac ich algoritmus posunie ďalej. Niekedy sa môže zdať, že príspevky s veľkým počtom srdiečok, páči sa mi to, komentárov a zdieľaním sú dôveryhodné, lebo sa spoliehame na kontrolu od ľudí, ktorí s príspevkom interagovali pred nami. Na to sa ale nedá spoľahnúť.

Tvorcovia fake news a dezinformačných príspevkov dobre vedia, ako tento algoritmus funguje. Preto sú tvorené presne takým spôsobom, aby veľmi jednoducho získavali zdieľania a online podporu. Úspech všetkých dezinformačných správ stojí na spoločnom základe, ktorého cieľom je vyvolanie emócií a strachu. Sú to emotívne, šokujúce a zastrašujúce nadpisy, ktoré ľudí nútia čítať ďalej a presvedčiť čitateľa o ich pravdivosti. Takéto správy často miešajú pravdivé fakty spolu s falošnými, aby boli ťažko overiteľné a zároveň čitateľa presvedčili, že tieto informácie už sám pozná. Fake news majú veľa ďalších spoločných znakov:

  • Nezvyčajné názvy webstránok, často s nezmyselnými číslami, znakmi alebo cudzími koncovkami, ktoré do tradičnej web adresy nepatria. Zoznam známych českých a slovenských webov, ktorých obsah boli komisiou Konšpirátori vyhodnotený ako sporný nájdete na tomto odkaze. Niektoré web stránky svojim názvom môžu pôsobiť ako oficiálne spravodajské zdroje, v názve so slovami ako news, 24, správy alebo napodobňujú názvy známych spravodajských denníkov. 
  • Ak na internete nájdete neskutočne šokujúcu správu a nemôžete uveriť, že sa o tom nepíše všade, pravdepodobne je to preto, že je vymyslená. Môže byť pri nej množstvo červených výkričníkov a nadpisov ako breaking news, no to za žiadnych okolností neurčuje pravdivosť správy. Ak je pravdivá, nepochybne ju dokážete overiť aj z ďalších, spoľahlivých zdrojov. 
  • Pozor na správy, ktoré kedysi mohli byť pravdivé, ale už nie sú aktuálne. Kontrolujte dátumy zdieľania a overte si, či sa pozeráte na novinky. 
  • Články bez autorov nie sú spoľahlivé. Na všetkých skutočne dôveryhodných zdrojoch spravodajstva nájdete podpísaného autora správy, s odkazom na jeho ďalšiu prácu, prípadne krátku vizitku novinára alebo reportéra. Aj pokiaľ je pri správe podpísaný autor, skontrolujte, či je to skutočne dôveryhodná osoba s novinárskym vzdelaním, praxou, či akreditáciou.  
  • Ďalším znakom podvodnej správy je odkazovanie na vymyslené zdroje, vymyslených odborníkov alebo prípadne vynechanie zdroja ako takého. Dôveryhodné spravodajské služby vždy odkazujú na zdroj informácií, väčšinou na ďalšie známe spravodajské portály a služby.
  • Čím väčšia senzácia, tým viac si dajte pozor. Spoľahlivé spravodajské služby reportujú vecne, bez potreby emotívne ovplyvňovať čitateľov. Taktiež, skutočné spravodajské portály nepotrebujú čitateľov vyzývať k zdieľaniu.
  • Dezinformačné príspevky a fake news môžu byť čiastočne založené na pravde, často ale dochádzajú k emotívnym, vymysleným, extrémnym a poburujúcim záverom. Dobré spravodajské služby reportujú neutrálne, bez zbytočných emócií a potreby vyvolávať strach. 

“War tok” a nové sociálne siete 

Momentálne jedna z najväčších online platforiem TikTok nie sú len tancujúce videá. Aplikácia obsahuje množstvo menších kategórií, medzi ktorými nájdeme aj spravodajstvo alebo subžáner “war tok”. Mnoho užívateľov sa môže spoliehať na informácie z tejto aplikácie ako na nezávislý zdroj informácií, reálne však ide o nekontrolované správy a videá, ktoré môžu jednoducho strácať svoj pôvodný kontext alebo naberať úplne nový. Príspevky s videami a fotografiami na čitateľov pôsobia dôveryhodnejšie, než obyčajné textové správy.  

Zdieľať a upravovať krátke videá môže v tejto aplikácii úplne každý, bez kontroly pravdivosti a overovania skutočných zdrojov, keďže mnohým tvorcom ide o získavanie pozretí a zdieľaní. Videá z aplikácie sú veľmi jednoducho šíriteľné aj na iné sociálne siete ako Instagram či Facebook a môžu prechádzať jednoduchým editovaním šokujúceho obsahu či ďalšieho popisu obsahu videí. V súčasnej situácii sa tak radšej vyhnite neovereným informáciám z tejto platformy a ich pozeranie berte maximálne ako zábavu, než informovanie sa o aktuálnom dianí.

O informácie z tejto platformy je ale obrovský záujem, len minulý piatok (25.2.2022) si videá s hashtagom #RussianInvasion a #RussiaUkraine pozeralo až 132 miliónov užívateľov. Od začiatku ukrajinskej invázie pritom bolo odstránených niekoľko videí, ktoré za sa za krátku dobu stihli stať virálnymi. Využívané boli staré videá z vojenského tréningu Albánie z roku 2014, pri ktorých tvorcovia videí tvrdili že ide o aktuálnu situáciu na Ukrajine, alebo boli použité zvuky z explózie v Beirúte z roku 2020, pričom vo videách malo ísť o údajný počiatok konfliktu. 

Čo sa dá robiť?

Kriticky myslieť. Najmä v takejto situácii, kde cez nás denne prejde obrovské množstvo informácií, je náročné orientovať sa v tom, čo sa deje. Situácia ale vyžaduje, aby našu informovanosť a rozhodovanie neovplyvňovali nepravdivé informácie. Je niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť pre boj s dezinformáciami:

  • Overujte informácie. Hoci je overovanie každej informácie časovo aj mentálne náročné, aktuálna situácia môže poslúžiť ako užitočná prax. Obrázky sa dajú jednoducho spätne vyhľadať cez TinEye alebo Google Images. Ľahko si tak overíte, či ide skutočne o aktuality, alebo staré fotky z úplne inej situácie.  Pokiaľ vidíte video z bojov, overte si aspoň základné fakty – ako napríklad: sedí počasie s ročným obdobím? 
  • Niekedy je lepšie ostať ticho. Momentálne zábery z bojov a aktuálne informácie sú samé o sebe emotívne a často cítime, že to potrebujeme ukázať niekomu ďalšiemu. Emotívne správy sú ale ťažké na rozoznanie od fake news. V neoverených prípadoch je lepšie nešíriť obsah ďalej. 
  • Ak náhodou zdieľate informáciu, ktorá sa neskôr ukáže byť nepravdivá, či už z dôvodu cielených dezinformácií alebo jednoducho vyvíjajúcej sa situácie, svoje príspevky a stories nemažte! Radšej zeditujte text príspevku alebo ju prezdieľajte ešte raz s informáciou o tom, že ide o nepravdivú správu a následne ju opravte, pokiaľ je to možné.
  • Pokiaľ vidíme na sociálnych sieťach ľahko rozpoznateľné manipulácie a fake news, nekomentuje ich a na príspevky nijak nereagujte, už z vyššie uvedených dôvodov. Skúste príspevok nahlásiť a pokúsiť sa o jeho vymazanie. 
  • Strach spôsobuje iracionálne chovanie, počas ktorého ľudia robia chyby. Od začiatku konfliktu sme obklopení hrôzostrašnými videami a fotografiami, ktorým sa na sociálnych sieťach nedá vyhnúť. Neustále sledovanie týchto záberov ale nie je to isté, ako vecné informovanie sa o situácii. Je v poriadku obmedziť sledovanie podobných správ. Vyhradenie špecifického času alebo konkrétneho kanálu prijímania informácií je pre mozog lepším spôsobom spracovania informačne aj emocionálne náročných správ.
  • Nie sú potrebné žiadne veľké vyjadrenia o aktuálnej situácii. Situácia je komplikovaná a je pochopiteľné, že nie každý sa dostatočne rozumie do geopolitiky, histórie a bezpečnostných politík. Hoci ľudia naokolo môžu zdieľať veľa vlastných pocitov a zdanlivo odborných pohľadov na situáciu, je v poriadku vyjadrovať podporu potichu, bez zdieľania, zahlcovania sa informáciami a neuváženého preberania osobných názorov iných. 
  • Komunikujte s blízkymi. Vyberajte ale vhodný spôsob. Pokiaľ niekto z vášho okolia zdieľa dezinformácie a fake news, pokúste sa ich na to slušným spôsobom upozorniť. Uvedomte si, že aj na nich pôsobia rovnaké emócie, ktoré si možno ani neuvedomujú. Komunikujte overené fakty a argumenty a pri presviedčaní druhých sa zdržte vlastných dojmov a pocitov. Zároveň ale dajte ľuďom priestor na vlastné spracovanie negatívnych správ, akými sme obklopení posledné dni.

 

 

Zdroje: NPR, Forbes, Politico, Jakub Filo, Fakescape