Najdôležitejšou črtou kritického myslenia je snaha o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci človek má myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerá pod povrch. Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii. Chápe, že na jednu vec sa dá pozerať z rôznych uhlov pohľadu a miesto toho, aby si z nich vybral jeden konkrétny a ostatné zavrhol, snaží sa ich pochopiť viacero.
Čo je kritické myslenie
Systematická zvedavosť a otvorená myseľ
Kritické myslenie je tiež neustála snaha o zdokonaľovanie vlastného citu pre presnosť vo vyjadrovaní. Výsledkom tejto snahy je štruktúrovaný, konzistentný a logický prejav. Kriticky mysliaci človek totiž neskúma len myslenie iných a informácie z okolitého sveta. Rovnako systematicky a pozorne skúma vlastné pohnútky, myšlienkové pochody a vznik vlastných názorov a rozhodnutí. A na základe tohto pozorovania potom upravuje svoju komunikáciu tak, aby bola jasnejšia a zrozumiteľnejšia.
Kritické myslenie na Slovensku
Na Slovensku sa kritickému mysleniu venuje niekoľko odborníkov a organizácií, no výnimočné postavenie medzi nimi má Slovenská debatná asociácia. Nadviazala na päťročný debatný program Nadácie otvorenej spoločnosti a od roku 1999 vzdeláva žiakov, študentov, učiteľov aj zástupcov občianskej spoločnosti lepšie argumentovať, vyhodnocovať a triediť informácie. Vďaka metodológii akademickej debaty sa kritické myslenie stalo súčasťou vzdelávania na slovenských školách a odchovanci debatného programu sa neskôr stali jeho aktívnymi šíriteľmi v prostredí verejnej služby, biznisu aj tretieho sektora.
