Interná komunikácia vo firmách dostala tento rok riadne zabrať. Spôsob firemnej komunikácie musel prekonať mnohé prekážky, aby zostal efektívny. Skutočne správna komunikácia však vychádza z kritického myslenia – ako si vaša firma poradila s touto prekážkou?
Jedným z najväčších benefitov tímovej práce je schopnosť priniesť viac uhlov pohľadov a názorov na problém s cieľom nájsť najlepšie riešenie. Pri nedostatočných komunikačných schopnostiach v tíme sa však brainstorming stáva skôr ohniskom nedorozumenia. Výskum z 29 krajín sveta od spoločnosti Deloitte, ktorý skúmal lojalitu mladej pracovnej sily voči ich zamestnávateľom ukazuje, že v spoločnostiach s vysokou mierou spokojnosti až 47% zamestnancov definuje najväčšie pozitíva ich firemnej kultúry práve otvorenou a voľnou komunikáciou. Vo firmách s nízkou pracovnou spokojnosťou, by zamestnanci definovali pracovnú kultúru dobrou komunikáciou len z 26%. Priestor na komunikáciu preto tvorí základ pre spokojnosť zamestnancov.
Argumenty zefektívňujú a urýchľujú komunikáciu
Kritické myslenie znamená schopnosť lepšie pracovať s informáciami. Nejde o hromadenie ich množstva, ani vedieť všetko najlepšie. Ide o správne vyvodzovanie dôsledkov a postup, akým informácie využívame na riešenie problémov a vytváranie argumentov. Správna argumentácia na pracovisku dokáže uľahčiť priebeh firemnej komunikácie a výrazne zjednodušiť orientáciu v nej. Argumenty predstavujú základné jednotky komunikácie, ktoré pomáhajú organizovať myšlienky a informácie do zrozumiteľných celkov. Vďaka nim sa nestrácame v komunikácii ani v myšlienkach, keďže predstavujú záchytné komunikačné body pre vás, ako aj ďalších členov diskusie. Dobre postavené argumenty taktiež umožňujú vašim kolegom pochopiť vaše myšlienkové postupy, vďaka čomu sa vaše nápady stretávajú s väčším pochopením, čo je cieľom každej efektívnej komunikácie.
Benefity organizovania svojich myšlienok do dobre postavených argumentov však nekončia tam. S väčším prehľadom v informáciách sa zlepšuje vaša schopnosť prezentovať informácie uceleným, presvedčivým spôsobom, vďaka ktorému vám vaše okolie lepšie porozumie. Rovnako dôležitým faktorom dobrej komunikácie je byť schopný či schopná otočiť tento proces a správne pochopiť argumenty druhých. Kriticky mysliaci človek sa nebojí zmeniť názor na základe nových dôkazov, či lepších nápadov. Práca v tíme otvorených ľudí, ochotných vypočuť si druhú stranu či opačný názor a odpútať sa od svojich presvedčení s cieľom nájsť najlepšie riešenie problému predstavuje dobrý základ pre efektívnu vnútrofiremnú komunikáciu.
V knihe Záhada rozumu od Merciera a Sperbera je opísaný jeden dlhodobý experiment. Psychológ David Moshman jednu konkrétnu úlohu 20 rokov zadával svojim aj iným študentom, aj medzi najbystrejšími ju správne vyriešilo maximálne 25% účastníkov a účastníčok. Keď skúsil úlohu zadať malým skupinám, ktoré mali na riešenie prísť spoločnou diskusiou, úspešnosť začala stúpať. Spojila sa preto s Molly Geilovou a vypracovali pre skupiny novú metodológiu. Keď pokus zopakovali na väčšej vzorke malých skupín, až 80% z nich prišlo na správny výsledok. Len fakt, že študenti mohli o probléme diskutovať, zvýšil ich úspešnosť z 20-25% na 80%.
Schopnosť vyhnúť sa chybám myslenia
Štúdiom kritického myslenia sa taktiež stávate odolnejšími voči chybám v myslení a argumentácii, ktoré často vedú k nesprávnym záverom a rozhodnutiam. Pod tlakom množstva informácií si podvedome vytvárame mentálne skratky na ich spracovanie, ktoré skresľujú realitu a vytvárajú nepravdivé obrazy. Prítomné sú nielen vo vašich osobných názoroch, s ktorými prichádzate do práce, ale aj priamo v kolektívnom rozhodovaní. Napríklad často v očakávaní istých výsledkov podvedome vyhľadávate dôkazy, ktoré ich potvrdzujú, pričom ignorujete tie, ktoré ich vyvracajú. Nie je možné sa ich úplne zbaviť, dá sa však výrazne obmedziť ich vplyv jednoduchou cestou – naučíte sa ich rozpoznávať v svojom myslení a tímovej komunikácii.
Podľa už vyššie spomínanej štúdie sú zamestnanci ochotní najviac času z pracovného týždňa venovať práve diskutovaniu o nových nápadoch a spôsoboch práce. Počas 5-dňového pracovného týždňa by zamestnanci ideálne otvorenej komunikácii o nových nápadoch venovali v priemere 4.6 hodiny, čo predstavuje signifikantný rozdiel oproti aktuálnym priemerným 3.3. Aby bola komunikácia efektívna, je potrebné u zamestnancov kritické myslenie a zdokonaľovanie sa v správnej argumentácii. Možno vás inšpirujú naše firemné kurzy – www.kritickemyslenie.sk/nase-kurzy.
