Termín seba-naplňujúce proroctvo označuje jav, kedy ak v niečo veríme, prispôsobujeme tomu naše správanie tak, aby sa to naplnilo. Tak, ako keď si ráno v horoskope prečítate, aký úspešný bude váš deň a vy ho máte skutočne lepší. Nie preto, že horoskopy majú pravdu, ale kvôli tomu, že ste v to uverili. Prekvapivé účinky tohto jednoduchého psychologického efektu sa dokážu pozitívne odraziť aj vo vašej produktivite.
Pygmaliónov efekt je termín zavedený americkým psychológom Robertom Rosenthalom. Názov je inšpirovaný starým príbehom od Ovídia o sochárovi Pygmaliónovi, ktorý zo slonoviny vytesal sochu ideálnej ženy, do ktorej sa zamiloval. V príbehu založenom na gréckej mytológii hlavného protagonistu pohoršovalo správanie žien, a preto prosil bohov, aby mu priniesli takú ženu, akú si sám vytvoril. Bohyňa lásky Afrodita sa nad ním zľutovala a premenila jeho sochu na skutočnú ženu, ktorá dostala meno Galateia.
Seba-naplňujúce proroctvo
Rosenthal a Jacobsen v roku 1968 skúmali, ako dokážu očakávania učiteľov ovplyvniť výsledky ich študentov. Na začiatku školského roka všetci žiaci kalifornskej základnej školy absolvovali IQ testy. Výsledky testov si Rosenthal s kolegom nechali pre seba, pričom učitelia poznali len mená približne 20% žiakov, u ktorých výsledky testov mali predznamenávať vysoký potenciál na intelektuálny rozkvet počas školského roka. Učitelia však nevedeli, že mená boli vybrané náhodne a títo žiaci neboli vybraní na základe skutočných výsledkov. Keď sa po ôsmych mesiacoch opakovali IQ testy na rovnakých žiakoch, výsledky vybraných 20% žiakov boli v priemere lepšie, než zvyšok testovanej skupiny. Najväčší rozdiel medzi výsledkami testov bol zaznamenaný u žiakov prvej a druhej triedy. Učitelia vo viere v ich potenciál venovali žiakom viac pozornosti, podpory a mali na nich vyššie nároky, čo spôsobilo ich lepšie výsledky.
Z výskumu vyplýva, že očakávanie pozitívnych výsledkov v budúcnosti vedie k zmene správania. Pygmaliónove túžby po takej žene, akou bola jeho socha, boli tak silné, až sa stali skutočnosťou. Jeho efekt je psychologický fenomén, v ktorom vysoké očakávania z pozície autority vedú k lepším výkonom podriadených. Ak učitelia ako lídri skupiny verili, že dieťa dokáže viac, výsledky sa skutočne zlepšili. Presvedčenie učiteľov pôsobilo ako seba-naplňujúce proroctvo, ktoré ovplyvnilo ich správanie k skupine žiakov, čo následne pozitívne ovplyvnilo ich výsledky. Pri očakávaní určitého správania od ostatných, sami upravujeme svoje konanie tak, aby sa správanie druhých prejavilo. Pre jednotlivcov je prirodzené snažiť sa približovať k očakávaniam iných. Alternatívou k Pygmaliónovmu efektu je efekt jeho pomenovaný po jeho žene Galatei. Pri nej vysoké očakávania nevychádzajú z pozície autority, ale z našej vlastnej viery v osobný nadpriemerný výkon.
90% úspešnosť
Aj keď bol tento fenomén skúmaný v školskom prostredí, je jednoducho aplikovateľný do každej situácie a funguje v rôznych skupinách ako športové tímy, pracovné kolektívy či v armáde. Tento efekt medzi ľuďmi funguje aj vtedy, keď sa autorita snaží svoju motiváciu zakryť. Jednotlivci motiváciu od iných ľudí vnímajú aj cez neverbálnu komunikáciu prostredníctvom reči tela, či výrazov tváre.
Dokazuje to aj zaujímavý experiment z konca 19. storočia. Nemecký učiteľ matematiky a tréner koní Herrn von Osten naučil koňa riešiť základné matematické úlohy ako počítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Kôň menom Hans na otázky odpovedal dupnutím toľko krát, koľko bolo výsledok správnej odpovede. Jeho 90% úspešnosť z neho rýchlo vytvorila senzáciu. Z počiatku vedci nevedeli spochybniť Hansove schopnosti, až kým v roku 1904 neprišiel s vysvetlením Oskar Pfungst. Kôň Hans sa namiesto počítania naučil čítať reč tela a výrazy tváre svojho trénera, pričom dupal dovtedy, kým sa mierne nezmenil výraz von Ostena. Keďže bol za správne odpovede odmeňovaný, snažil sa napĺňať očakávania jeho trénera.
Rovnaké princípy, o ktorých hovoria výskumy založené na Pygmaliónovom efekte, sa dajú jednoducho aplikovať aj na pracovisku s cieľom zvýšenia produktivity. Pokiaľ sú zamestnanci pozitívne motivovaní vysokými nárokmi, štúdie skutočne ukazujú zvýšenú produktivitu. Je ale dôležité uvedomiť si rozdiel medzi vysokými a nereálnymi nárokmi, keďže tento efekt so sebou ľahko dokáže priniesť sklamanie.
Kritické myslenie je okrem mnohých iných vecí aj schopnosť čítať a správne interpretovať tieto dôsledky nastavenia ľudských vzťahov, iracionality a očakávaní. Kriticky rozmýšľajúci človek sa snaží ich skúmať, preverovať a spätne kontrolovať, aby sa vyhol nedorozumeniam a chybám. Zároveň vie, že popri očakávaniach od ľudí je dôležitá aj komunikácia s nimi a ak spolu s podporou od okolia vnímajú vo svojej práci aj zmysel a vidia v nej napĺňanie svojich potrieb a cieľov, budú v nej spokojnejší.
Zdroje: Harvard Business Review, SimplyPsychology, Medium I., Medium II., American Progress, Jie Chang (2011), Duquesne University, PsycholoGenie, Greek Legends and Myths, Discover Magazine.