Akadémia kritického myslenia > Blog o kritickom myslení > Novinky > Práca na diaľku vyžaduje vyššiu disciplínu v komunikácii a zvýšenie schopnosti kritického myslenia

Práca na diaľku vyžaduje vyššiu disciplínu v komunikácii a zvýšenie schopnosti kritického myslenia

Lockdown a dobrovoľná izolácia od minulého roka urýchlili veľký experiment práce na diaľku. Značná časť firiem sa už ale rozhodla pre obnovenie práce z kancelárií. Pre zamestnancov to ale znamená stratu kontroly nad vlastným režimom, menej času s blízkymi a viac času strávených ranným a poobedným presúvaním. Prvé výsledky výskumov produktivity dokonca naznačujú, že produktivita zamestnancov za posledný rok a pol stúpla. Aké sú teda možnosti podoby práce budúcnosti?

Už niekoľko rokov sa pravidelne otvára téma potreby zmeny spôsobu práce a nutnosť preškolenia mnohých zamestnancov, vzhľadom na meniacu sa podobu pracovného trhu. Zamestnanci si tak potrebujú osvojiť nové schopnosti, ktorých dôležitosť bude minimálne do roku 2025 rásť, a to najmä kritické a analytické myslenie, riešenie problémov, aktívne počúvanie, odolnosť voči stresu a flexibilita. Do pár rokov tak pracovný trh prejde zásadnou reformou. Spôsob, akým pracujeme však minulý rok prešiel ešte jednou, úplne nečakanou zmenou hromadného presťahovania kancelárii priamo domov. Odvtedy sa práca z domu stala štandardnou situáciou pre mnohých kancelárskych pracovníkov. V posledných mesiacoch spoločnosti začali predstavovať plány na návrat späť do kancelárií, ktoré sa stretli s nečakanou reakciou – zamestnanci si po počiatočnom šoku na domáce pracovné prostredie zvykli natoľko, že sa proti nariadeniam firiem vzpierajú.

Prístupy k návratu do kancelárií sa líšia

2. júna tohto roku vedenie spoločnosti Apple oznámilo nový časový režim, v ktorom od septembra očakávajú svojich zamestnancov späť na svojom kalifornskom kampuse. Práca z domu bude zamestnancom umožnená dva dni v týždni a 14 dní do roka, počas ktorých zamestnanci môžu robiť na diaľku. Zamestnanci na to ale budú potrebovať súhlas manažmentu a pondelky, utorky a štvrtky budú povinne kancelárske dni. CEO spoločnosti Apple Tim Cook toto rozhodnutie zdôvodňuje nenahraditeľnou potrebou vzájomného kontaktu medzi zamestnancami. Video hovory podľa neho nedokážu replikovať výhody fyzickej prítomnosti na poradách. K plánu návratu späť do kancelárií sa vyjadroval už v marci: „Nie vždy sú inovácie plánovanou činnosťou, je to náhodné stretávanie počas dňa a rozvíjanie myšlienky, ktorá vám práve napadla. A na to naozaj musíte byť spolu.“

Rozhodnutie vedenia spoločnosti neostalo bez odpovede zamestnancov. Dva dni po zverejnení plánu návratu sa okolo 80 zamestnancov podpísalo pod list venovaný T. Cookovi. Autori listu ostro kritizovali, že s nimi toto rozhodnutie nebolo vôbec konzultované a ich snahy o komunikáciu boli aktívne ignorované. Vedenie podľa nich vôbec nereflektovalo pozitíva práce z domu počas pandémie. List taktiež hovorí o tom, ako slabá flexibilita spoločnosti ohľadom práce z domu spôsobila odchod niekoľkých zamestnancov. Podpora práce z domu je podľa autorov vrcholom diverzity a inklúzie: „Aby inklúzia a diverzita fungovala, musíme si uvedomiť, akí sme všetci rozdielni, a s týmito rozdielmi prichádzajú rôzne potreby a rôzne spôsoby, ako prosperovať.“ Apple zatiaľ nevydal oficiálnu odpoveď na protestný list. Návrat do kancelárií veľkých firiem je kvôli obavám z delta variantu odložený na rok 2022.

Plány dvojdňovej práce z domu tech-firmy Apple patria medzi konzervatívnejšie. K podobne hybridným modelom sa pridáva Google, či Microsoft. Spoločnosti ako Facebook, Spotify alebo Twitter zvolili odvážnejšiu a flexibilnejšiu taktiku, v ktorej svojim zamestnancom dovolia pracovať z domu podľa ich uváženia, hoci aj navždy. Na druhej strane firmy ako Netflix, Goldman Sachs alebo J.P. Morgan o práci z domu v hocijakom časovom režime neuvažujú vôbec a očakávajú všetkých zamestnancov späť v kanceláriách.

Aplikácia Blind, anonymná online platforma určená pre diskusiu vo fórach a vytváranie komunít na podporu a riešenie problémov v práci, nedávno vykonala prieskum na zamestnancoch najväčších amerických firiem. Viac než 3000 účastníkov prieskumu sa spýtali jednoduchú otázku, či by preferovali zvýšenie platu o 30 000 dolárov ročne, alebo permanentne pracovať z domu. Až 64% všetkých účastníkov by radšej ostalo pracovať z domu, ako sa vrátiť a dostať výrazné zvýšenie platu. Ide pritom o firmy s veľmi súťaživým pracovným prostredím, a v ktorých získať pracovné miesto býva extrémne náročné. Napriek tomu by zamestnanci preferovali prácu z pohodlia domova.

Produktivita v post-pandemickom svete

Hlavným argumentom zamestnancov na prácu z domu je, že ich produktivita ani kvalita práce sa nezhoršila. Skutočne sú ale ľudia rovnako produktívni od kuchynského stola ako z kancelárie s pracovnou atmosférou? Pôvodné predpoklady o tom, že skutočná produktivita je dosiahnuteľná len pod neustálym drobnohľadom vedenia a dlhými hodinami strávenými na pracovisku, pravdepodobne táto pandémia vyvrátila. Počas posledných mesiacov prebehlo hneď niekoľko výskumov s cieľom porovnať súčasnú produktivitu s pred-pandemickým výkonom.

Jeden výskum tvrdí, že nové podmienky práce, optimalizované na post-pandemický svet, dvihnú produktivitu o 5%. Hlavným dôvodom je šetrenie času v iných oblastiach, ako pravidelné cestovanie medzi domovom a prácou. Ďalší výskum sa sústreďoval na subjektívne vnímanie výkonu zamestnancov, v ktorom 90% opýtaných tvrdilo, že sa pri práci z domu dokážu sústrediť na jednu úlohu dlhší čas a až 94% opýtaných oceňovalo vlastnú autonómiu pri práci, ktorá im umožňovala sústrediť sa na viac úloh naraz. Iba 1 z 10 ľudí tvrdí, že ich produktivita počas práce z domu klesla.

Na druhej strane odborníci upozorňujú, že dlhodobá práca z domu, s ktorou prichádza aj istá miera izolácie od kolegov, môže negatívne ovplyvňovať mentálne zdravie zamestnancov, čo sa môže zrkadliť v pracovnom výkone. Benefity ušetreného času, potenciálne dlhšieho spánku, väčšej kontroly vlastného času sú získané pozitíva, o ktoré zamestnanci nechcú prísť. Model hybridného týždenného režimu sa tak mnohým spoločnostiam zdá byť najlepším kompromisom s pracovníkmi, ktorí už okúsili to najlepšie z oboch svetov pracovného prostredia.

Iná skupina odborníkov si dvihnutie produktivity vysvetľujú skôr tým, že prechod na prácu z domu u zamestnancov spôsobil krátkodobý mentálny šok, výsledkom ktorého bolo dočasné väčšie sústredenie na prácu. Rozhodnutie poslať zamestnancov z kancelárií domov bolo pôvodne časovo ohraničené a nikto nepočítal so scenárom dlhodobo trvajúcej pandémie, ktorá na minimálne dva roky uzavrie svet. Za ďalší faktor vyššej produktivity považujú fakt, že online práca znemožnila priamy kontakt zamestnancov a vedenia. Práca v kancelárii jednotlivcom umožňovala využitie väčšieho množstva nástrojov, ktorými sa zamestnanci dokázali odlíšiť od zvyšku kolegov a prejaviť sa tak ako najschopnejší člen tímu, ktorý si zaslúži uznanie vedenia, povýšenie, či dvihnutie platu. V online svete sú nástroje obmedzenejšie, preto sa to časť zamestnancov snažila kompenzovať vyššou produktivitou.

Skúška pripravenosti kritického myslenia

To, či je práca z domu skutočne produktívnejšia, alebo ide o dočasný efekt pandémie, ukáže čas. V 80. rokoch ekonóm Robert Solow povedal, že vplyv novej doby počítačov vidí všade naokolo seba, iba nie v produktivite práce. Paradox zrýchľujúcej sa doby, no stagnujúcej produktivity však stál na iných premenných – v prvom rade s príchodom počítačom sa sťažila a skomplexnila práca a adaptácia na nové spôsoby práce dočasne spomalila ekonomické výsledky. Výsledky príchodu počítačov sa ukázali  o niekoľko rokov až dekád neskôr, dnes už však nikto nepochybuje o tom, že využitie internetu a výpočtovej techniky skutočne zrýchľuje a zjednodušuje prácu, ktorá sa vo výsledku rovná vyššej produktivite a ekonomickému výkonu. O tom, či je práca z domu natoľko efektívna, že skutočne dokáže zlepšiť produktivitu, sa uvidí o pár rokov.

Produktivita nestúpa sama o sebe, ale stojí na faktoroch, ktoré je nutné neustále rozvíjať a zlepšovať. Pandémia tak testuje skutočnú flexibilitu, pripravenosť a kritické myslenie firiem, no zároveň jasne ukazuje priestor na zlepšenie. Spolupráca, pri ktorej v skutočnosti nikto nie je spolu, si vyžaduje množstvo organizácie a efektívnej komunikácie. To je náročné nie len pre zamestnancov, ale aj pre samotné vedenie firiem. Viesť tímy na diaľku bez priameho kontaktu a udržovať firemnú kultúru online sa ukazujú ako výzvy, na ktorých spoločnosti musia zapracovať, aby mali zamestnanci motiváciu pracovať na spoločných cieľoch.

Pre zamestnancov benefity šetrenia času a väčšej autonómie prišli na úkor iných aspektov. Izolácia členov tímu so sebou prináša viac situácií, kedy jednotliví členovia musia zvládnuť samostatne spracovať a zanalyzovať väčšie množstvo práce a spoľahnúť sa na vlastný úsudok. Schopnosť individuálne vyhodnocovať informácie a následne robiť správne rozhodnutia, si vyžaduje ešte väčšiu dávku kritického myslenia, než predošlé spôsoby práce. So zmenou charakteru práce sa potreba preškolenia zamestnancov ukázala byť o to urgentnejšia.

Firemná komunikácia je jednoznačne sférou, ktorá utrpela najviac. Presun komunikácie na video konferenčné a iné online platformy predstavuje pokus o replikáciu každodennej komunikácie, no často plnohodnotne nenahradzuje plynulosť osobných rozhovorov. Dôraz na kritické myslenie v komunikačných procesoch ponúka odpoveď na mnohé z týchto problémov. Lepšia kontrola nad individuálnou komunikáciou, na základe jasnejšieho a racionálnejšieho myslenia a vyjadrovania všetkých zamestnancov firiem tak predstavuje kľúčovú výzvu práce na diaľku, ktorá rozhodne o úspechu nových foriem práce.

 

 

Zdroje: Vox, Bloomberg, Forbes, World Economic Forum