Položili ste si niekdy otázku či je efektívne sa vzdelávať?

Kritické myslenie je často o cielenom rozbíjaní svojich vlastných predstáv. Začnime preto provokatívnou myšlienkou.

Najväčšou zradou vzdelávania je, že ho nikto nespochybňuje. Vzdelávanie je vnímané ako jednosmerný proces, kde je každý krok dobrý. Poznáte ten moment keď si po školení či prezentácií poviete, že ste si aspoň zopakovali čo ste vedeli, že niečo tam bolo aj nové a možno lepšie usporiadané? Tomuto efektu sa vraví skreslenie v prospech progresu. Vo vzdelávaní sa to prejavuje tým, že aj malý náznak učenia považujeme za progres. Zlyhávame však vo vyhodnocovaní či nám takéto učenie pomáha dosahovať lepšie výsledky.

Poznám jedného obchodného zástupcu, ktorý miluje samovzdelávanie. Pozná každú predajnú techniku. Uzavretú otázku hádam nepoloží ani len sám sebe. Svoju prácu robí dobre, cíti progres, a preto ho veľmi zaskočila moja otázka, či by nerobil svoju prácu lepšie, ak by naopak prestal využívať naučené predajné techniky – a radšej bol sám sebou, vypočul potreby ľudí a snažil sa im poradiť a ukázať rôzne argumenty pre a proti. Aby zistil odpoveď na moju otázku, nestačilo prestať používať predajné techniky, musel zmeniť svoje myslenie, odnaučiť sa ich používať. Nebolo to jednoduché. Tento proces mi pripomenul jazdu na opačnom bicykli. Časom sa potvrdil môj predpoklad, že jeho klienti si síce produkt kupovali, ale neodchádzali s dobrým pocitom. Jeho techniky boli efektívne, ale len krátkodobo. Kto by predsa chcel opäť osloviť predajcu, pri ktorom má pocit manipulácie?

Kritické myslenie je práve o tom, že je nutné zastaviť sa a vyhodnotiť zabehané postupy. Školiť sa v predajných technikách preňho bol zabehaný postup, no z dlhodobého hľadiska už dávno nebol efektívny.

Zlé vyhodnocovanie sa zďaleka netýka len osobného rozvoja, ale je všade tam, kde uplatňujeme zabehané postupy, bez toho, aby sme vyhodnocovali, či sú ešte stále efektívne. Ako tomu predchádzať?

1. Odhaľte nedostatok

Najskôr musíte analyzovať či sú staré modely myslenia efektívne, a či prinášajú požadované výsledky. Pozor na to, že niekedy si požadované výstupy nastavujeme tak, aby boli dosiahnuteľné zabehanými postupmi.

Inokedy sa nechceme zabehaných postupov vzdať, lebo na nich sme postavili svoju kariéru. Vďaka ich dobrému ovládaniu máme pocit, že vieme, čo robíme. O to ťažšie je k ním pristúpiť kriticky. Zozbierajte preto dáta a dostupné informácie, navrhnite nové metódy na získanie informácií, a potom si položte otázku či nemôže existovať iný postup, ktorý bude efektívnejší.

2. Navrhnite nové modely a postupy, ktoré prinesú lepšie výsledky

Pozrite sa čo robia iní, čo sú trendy v iných odvetviach, čo pravé letí a pátrajte po tom, čo by mohli byť alternatívy pre riešenia vašej situácie. Niekedy to je ťažké, lebo to čo ste sa doteraz naučili ovplyvňuje ako vyhodnocujete nové podnety a nápady. Ako raz povedal Albert Einstein.

e

PS: Pripomeňte nám prosím, že raz máme určite napísať článok o tom, prečo ľudia zakladajú svoje argumenty na citátoch.

3. Naučte sa nové postupy integrovať do vašej práce 

V tomto momente opäť prichádza na rad učenie sa. Rozdiel je v tom, že sa učíte používať vo vašej praxi nové, efektívnejšie metódy s lepším výsledkom. Jedna malá rada na záver – robte postupné kroky a nezabúdajte svedomito vyhodnocovať všetky dopady.

Autorom je lektor Akadémie kritického myslenia