Druhý január je zvyčajne deň, kedy spoznám najviac nových tvárí v miestnom fitku. Nasledujúci zas stretávam obzvlášť veľké množstvo bežcov a bežkýň na hrádzi popri Váhu. A vždy si povzdychnem rovnako – ach, tieto predsavzatia.

Novoročné predsavzatia sú zaujímavý psychologický a kultúrny fenomén. Sú akousi prirodzenou súčasťou našich životov. Výskumy v krajinách ako USA hovoria, že takmer 40% dospelých ľudí v krajine si každoročne stanovuje novoročné predsavzatia. Medzi mladými je toto percento ešte vyššie (takmer 60%). Rebríčku najčastejších predsavzatí kraľuje ambícia viac cvičiť a zlepšovať telesnú kondíciu.

Jeden z britských výskumov na prelome rokov 2021 a 2022 ukázal, že sa predsavzatia najviac zameriavajú na 💪 fyzické a psychické zdravie, 💰 šetrenie peňazí  📈 či kvalitnejší voľný čas.

Zo skúmanej vzorky však len zhruba 30% ľudí dodržalo svoje predsavzatia. Výskumy z iných krajín dokonca hovoria o oveľa nižšej úspešnosti. Bežnou praxou je, že stanovené prísľuby sú porušené alebo nenaplnené už počas januára. 

Z kognitívneho hľadiska sú zaujímavé tri otázky:

🧐Prečo si vlastne predsavzatia tak často dávame?

🤨 Prečo ich viac ako polovica z nás nedodrží?

💡 Čo spraviť pre to, aby sme sa svojich plánov držali lepšie?

Prečo si ľudia dávajú predsavzatia?

Dôvody sú najmä dva – tradícia a ašpirácia.

Ak sme tak motivovaní, prečo predsavzatia nedodržíme?

Najväčšie klišé v tomto texte znie – stanoviť si ciele je oveľa ľahšie, ako ich naplniť. Pri predsavzatiach to platí dvojnásobne. Predsa ide o ciele, ktoré sme si stanovili často s veľkou pompou, motiváciou a pripravení dokázať sami sebe niečo v minulom roku nepredstaviteľné. Ak teda existuje niečo, kde ľudia do bodky napĺňajú metaforu o ružových okuliaroch, je to práve problematika predsavzatí.

Psychológovia a psychologičky sa zhodujú, že medzi najčastejšie dôvody patrí:

1.  Stanovenie náročného cieľa, ktorého prvotné nenaplnenie dokáže odrádzať. Špeciálne pri ľuďoch, ktorí radi vidia výsledky čo najskôr.
2. Najhoršia je podľa výskumov kombinácia príliš vágneho cieľa, ktorého naplnenie nie je ľahko viditeľné, a málo flexibilného človeka, ktorý nie je pripravený zmeniť cieľ alebo prístup.

Vedkyňa a spisovateľka Britt Frank tvrdí, že schopnosť udržať naše snahy tkvie v úprimnosti. Ľudia si totiž podľa nej stanovujú ciele bez úprimného zhodnotenia toho, čo dokázali a nedokázali v minulosti. Prekonávanie sa pritom vyžaduje veľmi pevné oddanie sa úprimnosti k sebe, a to za každú cenu.

Tak ako byť pri tomto všetkom s predsavzatiami úspešný?

Jeden z teoretických kľúčov nám radí teória kritického myslenia. Tá je v princípe postavená na predpoklade, že ľudský mozog sa podľa okolností dokáže prispôsobiť relevantným informáciám a v prípade potreby „preprogramovať“. A schopnosť zmeniť prístup je kľúčová pri stanovení realistických cieľov či pri zvládaní občasných prekážok.

Mám pre Vás ale aj 3 konkrétne tipy, ktoré pri napĺňaní predsavzatí môžu pomôcť:

Stanovenie aj plnenie predsavzatí je o hlave (okej, tak možno toto je najväčšie klišé ☺ ). Tréningom ju však vieme naučiť stanoviť si kvalitné ciele a posúvať nás efektívne k ich naplneniu. Podľa mňa práve preto prvým predsavzatím, vďaka ktorému splním aj tie ďalšie, je v roku 2023 predovšetkým trénovať myslenie, riešenie problémov a prácu s informáciami.

A v tom Vám v novom roku všetci v Akadémii držíme palce.

Jakub Kobela

lektor AKM