Druhý január je zvyčajne deň, kedy spoznám najviac nových tvárí v miestnom fitku. Nasledujúci zas stretávam obzvlášť veľké množstvo bežcov a bežkýň na hrádzi popri Váhu. A vždy si povzdychnem rovnako – ach, tieto predsavzatia.
Novoročné predsavzatia sú zaujímavý psychologický a kultúrny fenomén. Sú akousi prirodzenou súčasťou našich životov. Výskumy v krajinách ako USA hovoria, že takmer 40% dospelých ľudí v krajine si každoročne stanovuje novoročné predsavzatia. Medzi mladými je toto percento ešte vyššie (takmer 60%). Rebríčku najčastejších predsavzatí kraľuje ambícia viac cvičiť a zlepšovať telesnú kondíciu.
Jeden z britských výskumov na prelome rokov 2021 a 2022 ukázal, že sa predsavzatia najviac zameriavajú na 💪 fyzické a psychické zdravie, 💰 šetrenie peňazí 📈 či kvalitnejší voľný čas.
Zo skúmanej vzorky však len zhruba 30% ľudí dodržalo svoje predsavzatia. Výskumy z iných krajín dokonca hovoria o oveľa nižšej úspešnosti. Bežnou praxou je, že stanovené prísľuby sú porušené alebo nenaplnené už počas januára.
Z kognitívneho hľadiska sú zaujímavé tri otázky:
🧐Prečo si vlastne predsavzatia tak často dávame?
🤨 Prečo ich viac ako polovica z nás nedodrží?
💡 Čo spraviť pre to, aby sme sa svojich plánov držali lepšie?
Prečo si ľudia dávajú predsavzatia?
Dôvody sú najmä dva – tradícia a ašpirácia.